 |
|
|
Rok 2003, roč. 14, č. 4, s. 233-235 Niekoľko poznámok k termínom a ich vlastnostiamAlena Ďuricová V súčasnosti, ktorá je výrazne charakterizovaná intergračnými procesmi, zjednocovaním Európy a globalizáciou, nadobúda medzinárodná komunikácia a odborná komunikácia stále väčší význam. V tejto súvislosti je stredobodom vedeckej diskusie otázka odborného jazyka, ktorý skúmajú a o ktorom diskutujú nielen jazykovedci, ale aj odborníci z rôznych vedných odborov. Pri pokusoch definovať odborný jazyk, resp. odborné jazyky je v popredí práve už spomenutá komunikácia. Pod ľa Hoffmanna (1987, 53) je odborný jazyk „súhrn všetkých jazykových prostriedkov, ktoré sa používajú v určitom odbore na dorozumievanie medzi odborníkmi, ktorí pracujú v tomto odbore“. Möhn a Pelka (1984, 26) rozumejú dnes pod odborným jazykom „variant celého jazyka, ktorý slúži na poznanie a pojmové určenie predmetov charakteristických pre určitý odbor ako aj na dorozumievanie o nich a tým spľňajú požiadavku špecifickej komunikácie v určitom odbore“. Drozd (1973, 81) pokladá odborný jazyk za „súhrn jazykových prostriedkov, ktoré sú viazané na určitú oblasť ľudskej činnosti, sú charakteristické pre určitý špecifický štýl a odlišujú sa od iných štýlov“. Osobitnú, dôležitú úlohu v odborných jazykoch majú podľa všeobecného názoru odborná slovná zásoba a termíny, ktoré predstavujú jadro odbornej slovnej zásoby. Podľa Schippanovej (1992, 230) „predstavujú termíny definovanú, určenú časť odbornej lexiky, charakterizovanú jednoznačnosťou a presnosťou“. Achmanovová (Schippanová 1992, 230) definuje terminológie ako „súhrn termínov určitého výrobného odvetvia, určitého okruhu činnosti alebo vedného odboru, ktoré predstavujú osobitnú časť (osobitnú vrstvu) lexiky, ktorá sa dá vedome regulovať a usporiadať. Na základe tohto špecifika predstavujú termíny typ znakov osobitného druhu, pretože nevznikli postupne historicky, ich význam nie je blízky bežnému poznaniu, ale sú určené definíciou“. Termíny sú v rámci určitej teórie pojmovo definované odborné slová. Ich označenie sa týka tých charakteristických znakov, ktoré sa v rámci tejto teórie pokladajú za základné znaky technického a/alebo vedeckého predmetu. Najdôležitejšími kritériami pre termín sú viazanosť na určitý vedný odbor, pojmovosť, presnosť, jednoznačnosť, neutrálnosť. V nemčine máme pri vlastnostiach termínov uvádzanú „Eineindeutigkeit“ a „Selbstdeutigkeit“. V súvislosti s lexikálno-sémantickými vzťahmi (synonymia, homonymia, polysémia), ktorým sa venujeme v tomto príspevku, je potrebné vysvetliť bližšie práve uvedené vlastnosti termínov, pretože tendenciou termínov k homonymii, polysémii a synonymii, nie sú tieto vlastnosti dodržané. „Jednoznačnosť znamená, že termín ako prvok terminológie odborného jazyka označuje celkom určitý jav, celkom určitý pojem. Nemecký výraz „Eineindeutigkeit“ predstavuje vzájomný vzťah medzi označujúcim a označovaným, t.j. že termín označuje len jeden jav a tento jav má ako pomenovanie len tento jeden termín „Selbstdeutigkeit“ - samovýznamovosť znamená, že termín nepotrebuje nijaký kontext na to, aby bol zrozumiteľný. Jeho význam vyplýva z miesta termínu v systéme a jeho reláciami k iným termínom“ (Hoffmann 1987, 163). Synonymia v odborných jazykoch Podľa Schippanovej (1992, 206) sú „ synonymá jazykové jednotky alebo štruktúry, ktoré sa formálne odlišujú, ale majú podobný alebo rovnaký význam, a preto sa v jadre významu zhodujú“. Hoci sme vyššie uviedli, že jednou z vlastností termínov je, že termín označuje len jeden jav a tento jav má ako pomenovanie len tento termín, synonymia v odborných jazykoch nie je zriedkavá. Potom to znamená, že jeden jav nemá len jeden termín ako pomenovanie. Pre jeden jav môže existovať dokonca viacero pomenovaní, ako ich uvádza napr. Wiese (1984, 39) pre oblasť medicíny: Appendicitis acuta, akute Appendizitis, Appendizitis, Blinddar-mentzündung alebo Drozd (1973, 120) pre chémiu:
Príčiny synonymie môžu byť rôzne. V rámci odborných jazykov sú to často „komunikačno-technické dôvody“ (Schippanová 1992, 213), ktoré môžu viesť k vytvoreniu nových synoným. Tu môžeme uviesť domáce ekvivalenty cudzích slov, skrátené výrazy oproti dlhým pôvodným tvarom, jednoduché slová popri kompozitách. Preberanie odborných výrazov do bežného jazyka vedie tiež k vytváraniu synoným, na základe čoho sa popri termíne používajú výrazy z bežného jazyka. Toto je časté predovšetkým v tých odboroch, v ktorých je obvyklá a bežná komunikácia medzi odborníkmi a laikmi. K takýmto vedným odborom patrí napr. medicína, ekonómia, právo. Synonymá v odborných jazykoch môžu byť vysvetľované aj z iného hľadiska. Drozd vychádza pri charakteristike a popise synonymických vzťahov z odlišnosti formálnej stránky a zastáva názor, že „teoreticky by sa malo predpokladať, že pre ten istý denotát sú možné odlišné formy pomenovania. V prípade, že na pomenovanie toho istého denotátu existujú rozličné tvary slova, pokladajú sa za synonymá.“ (Drozd 1973, 121). Na základe vzniku odlišných tvarov slova uvádza Drozd nasledovné skupiny synonymických termínov: 1. Dubletá Dubletá sú typické synonymá. Ide o tzv. synonymické páry, ktoré sú tvorené cudzím a domácim slovom. Takéto synonymá nachádzame v každom vednom odbore, napr. lingvistika - jazykoveda. V právnom jazyku, ktorý má svoj pôvod v latinskom jazyku, sú dubletá zastúpené pomerne silne (napr. Jura - Recht, Offerte - Angebot, Kontrakt - Vertrag). 2. Odlišnosť tvarov na základe tzv. univerbizácie Takýmto spôsobom vznikajú často
synonymické termíny od kompozít, ktorých základným slovom je slovo -maschine a -anlage.
3. Odlišnosť tvarov na základe skracovania slov Neskrátené, plné tvary a skratky tiež patria k synonymám. Používajú sa tak v bežnom jazyku ako aj v odborných jazykoch a vyskytujú sa aj v právnom jazyku. V právnom jazyku ide najčastejšie o skratky názvov rôznych zákonov, spoločností a organizácií. Striedavé používanie plných tvarov a skratiek je typické aj pre jazyk zákonov, napr. Aktiengesellschaft - AG, Aktiengesetz - AktienG, Gesellschaft mit beschränkter Haftung - GmbH, GmbH-Gesetz, Bürgerliches Gesetzbuch - BGB, in der Fassung - i.d.F., §, Abs., Ges. 4. Odlišnosť tvarov na základe používania slovesno-menných väzieb Ako uvádza Drozd (1973, 123), je používanie a význam slovesno-menných väzieb v právnom jazyku časté, napr. ein Gesetz, eine Verordnung, ein Urteil verkünden. 5. Odlišnosť tvarov na základe tvorenia kompozít Podľa Drozda (1973, 123) patria slovné spojenia a kompozitá, ktoré sú z nich utvorené, k synonymným termínom. Ako príklad uvádza: Berechnung von Kosten - Kostenberechnung, Anbau von Pflanzen - Pflanzenbau. Rovnaký názor zastáva aj Masar (1991, 108). Jednoslovné a viacslovné termíny (z. B. zbíjacie kladivo - zbíjačka) pokladá za synonymá. Tento druh synonymie nazýva „syntakticky realizovanou synonymiou“. V právnom jazyku, dokonca aj v jazyku zákonov je používanie kompozít popri slovných spojeniach veľmi časté, napr. Vorstandsmitglied - Mitglied des Vorstandes, Aufsichtsratsmitglied - Mitglied des Aufsichtsrats, Hauptversammlungsbeschluss - Beschluss der Hauptversammlung, Kraftloserklärung von Aktien - die Aktien für kraftlos erklären, Mindestnennbetrag der Aktien - Aktiennennbetrag. V právnom jazyku existujú na základe preferencie nominálneho štýlu a jazykovej ekonómie, ktoré sú pre právny jazyk typické, dokonca tri možnosti pre označenie toho istého javu: - Kredit gewähren ® Gewährung des Kredits ® Kreditgewährung - die Aktien ausgeben ® Ausgabe der Aktien ® Aktienausgabe - die Aktien übernehmen ® Übernahme von Aktien ® Aktienübernahme V súvislosti s problematikou synonymie v odborných jazykoch hovorí Wieseová (1984, 39), ktorá sa zaoberá jazykom medicíny, o jazykovo-formálnej synonymii. Na základe jazykovo-formálnych vlastností rozlišuje: 1. terminus technicus 2. udomácnené termíny 3. udomácnené krátke tvary pomenovaní 4. pomenovania používané v bežnom jazyku. Roelcke (1999, 64) potvrdzuje existenciu synonymie termínov príkladmi z elektrotechniky. K slovu „Edelgasgleichrichterröhre“ je známych, ako uvádza, minimálne sedem ďalších synoným: Edelgasgleichrichter, Gasgleichrichterröhre, gasgefüllter Katodengleichrichter, gasgefüllte Diode, Gasdiode, Glimmdiode und Glimmröhre. V súvislosti s uvedenou synonymiou v odborných jazykoch si môžeme na záver položiť Roelckeho otázku: „Do akej miery je vôbec možné pokladať jednoznačnosť za charakteristickú vlastnosť termínov?“ (1999, 64). Viacvýznamovosť v odborných jazykoch Oproti snahe odborného jazyka o presnosť a jednoznačnosť môže byť postavená viacvýznamovosť termínov. Podľa Hahna (1983, 104) prípady viacvýznamovosti sú skutočnou prekážkou len za dvoch podmienok v rámci kontextu: 1) ak ide o viacvýznamovosť v rámci jedného vedného odboru a 2) ak je komunikácia natoľko abstraktná, že vysvetlenie nie je možné na základe situácie, jazykového prostredia alebo z vysvetlení. Polysémia je veľmi častá predovšetkým v jazyku techniky (napr. Aufladung - naloženie; nabíjanie; náboj; Decke - príkrov, stropné vrstvy, nadložie, prikrývka, kryt, plášť, autoplášť). Viacvýznamové slová nachádzame aj v právnom jazyku, napr. Prozessablauf 1) ukončenie procesu a 2) priebeh procesu; Recht 1a) súhrn všetkých zákonov, 1b) právna veda (v nemčine Rechtswissenschaft, Jura), 2) oprávnený, priznaný nárok. Význam je vo väčšine prípadov jasný z kontextu. V právnom jazyku je však polysémia častejšia, keď odborné slová vnímame v súvislosti s bežným jazykom a inými odbornými jazykmi. Existuje totiž veľa slov, ktoré sa používajú v bežnom jazyku a v rôznych vedných odboroch, a totiž veľmi často s odlišným významom. Napr. v Nemeckom univerzálnom slovníku (1989, 600) nachádzame pod heslom „Gesetz“ a „Gewalt“ nasledovné významy:
Nie je potrebné uvádzať ďalšie príklady. Na základe vyššie uvedeného je dostatočne jasné, že na základe viacvýznamovosi termínov nie je zachovaná samovýznamovosť a vlastnosť termínu, že termín označuje len jeden jav a tento jav má ako pomenovanie len tento jeden termín, nie je zachovaná. V dôsledku toho si termín vyžaduje kontext, aby ho bolo možné pochopiť. Termín neoznačuje teda len jeden určitý jav, fakt, a.p. , čo odporuje Hoffmannovej definícii, ktorú sme citovali na začiatku. V súvislosti s ťažkosťami, ktoré predstavujú synonymné termíny napr. pre prácu prekladateľa, poukazuje Křečková (2001, 146) na význam terminologických zápisov a údajov o spisovnosti a akceptovateľnosti termínu. Problematika synonymie a viacvýznamovosti v odborných jazykoch predstavuje zároveň veľkú úlohu tak pre vyučovanie cudzích jazykov v príslušnom odbore, ako aj pre prípravu tlmočníkov a prekladateľov. Tejto otázke je venovaná veľká pozornosť, čo dokazujú mnohé práce lingvistov a pedagógov, ktorí sa zaoberajú odbornou slovnou zásobou na vyučovaní, popisujú odbornú slovnú zásobu z rozličných hľadísk a prinášajú konkrétne návrhy, príklady a riešenia. V rámci aplikovanie lingvistickej metódy vo vyučovaní tlmočníkov zdôrazňuje Nováková (1993, 101) v tejto súvislosti možnosť využitia syntaktickej synonymie. Frazeologickými synonymami z aspektov didaktiky cudzieho jazyka sa zaoberá Vajičková (1998, 10) a Šavelová (1999, 29) sa venuje používaniu synoným v dokumentoch obchodného styku. H. Bálintová (2000, 163) popisuje didaktické tendencie vo vyučovaní cudzích jazykov v súvislosti s odbornými textami a Medeová (1998, 80) v súvislosti s problémami zrozumiteľnosti nemeckého právneho jazyka. Borsuková (1998, 69) sa venuje odbornej lexike a procesu osvojovania si cudzej odbornej slovnej zásoby, pretože „odborná slovná zásoba predstavuje dôležitý jazykový prostriedok v cudzojazyčnej edukácii“.
Literatúra: BÁLINTOVÁ, Helena. Súčasné didaktické tendencie a ich uplatňovanie pri osvojovaní si cudzieho jazyka so zreteľom na odborný text. In Zborník fakulty humanitných vied. Banská Bystrica, 2000, s. 163-173. BORSUKOVÁ, Hana. Zum Prozess der Aneignung des fremden Wortschatzes. In Ekonomika a cudzie jazyky. Cudzie jazyky a odborná jazyková výučba v krajinách strednej a východnej Európy. Banská Bystrica, 1998, s. 69-72. ISBN 80-8055-028-X. BUHLMANN, Rosemarie, FEARNS, Anneliese. Handbuch des Fachsprachenunterrichts. Berlin ; München, 1991. BUHLMANN, Rosemarie. Fachsprachliche Lehrmittelsysteme. In Fachsprachen. Berlin; New York, 1998, s. 982 - 987. ISBN 3-11-011101-2. DROSDOWSKI, Günther. Duden Deutsches Universalwörterbuch. Mannheim ; Leipzig ; Wien ; Zürich, 1989. ISBN 3-411-02176-4. DROZD, Lubomír, SEIBICKE, Wilfried. Deutsche Fach- und Wissenschaftssprache. Bestandauf- nahme - Theorie - Geschichte. Wiesbaden, 1973. ISBN 3-87097-058-8. FLEISCHER, Wolfgang. Zur linguistischen Charakterisierung des Terminus in Natur- und Gesellschaftswis-senschaften. In Germanistische Studientexte : Wort - Satz - Text. Leipzig, 1977, s. 213-221. FRAAS, Claudia. Lexikalisch-semantische Eigenschaften von Fachsprachen. In Fachsprachen. Berlin ; New York, 1998, s. 428-437. ISBN 3-11-011101-2. HAHN, Walther von. Fachkommunikation. Berlin ; New York, 1983. ISBN 3-11-008765-0. HOFFMANN, Lothar. Kommunikationsmittel Fachsprache. Eine Einführung. Berlin, 1987. ISBN 3-05-000417-7. KŘEČKOVÁ, Vlasta. Informácie v terminologických databázach a ich využívanie pri preklade odborných textov. In JAROŠOVÁ, Alexandra (ed.). Slovenčina a čeština v počítačovom zpracovaní. Bratislava : Veda, 2001, s. 142-149. ISBN 80-224-0692-9 MASÁR, Ivan. Príručka slovenskej terminológie. Bratislava, 1991. MEDEOVÁ, Helena. Einige Verständlichkeitsprobleme der deutschen Rechtssprache und ihre Behandlung im Rechtsdeutschunterricht. In Ekonomika a cudzie jazyky. Cudzie jazyky a odborná jazyková výučba v krajinách strednej a východnej Európy. Banská Bystrica, 1998, s. 80-85. ISBN 80-8055-028-X. MÖHN, Dieter, PELKA, Roland. Fachsprachen : Eine Einführung. Tübingen, 1984. ISBN 3-484-25130-1. NOVÁKOVÁ, Taida: Tlmočenie : Teória - výučba - prax. Bratislava, 1993. ROELCKE, Thorsten. Fachsprachen. Berlin, 1999. ISBN 3-503-04932-0. SCHIPPAN, Thea. Lexikologie der deutschen Gegenwarts- sprache. Tübingen, 1992. ISBN 3-484-73002-1. ŠAVELOVÁ, Jana. The Use of Synonyms in Business Documents. In Acta Universitatis Matthiae Belii. Zborník Fakulty humanitných vied. Banská Bystrica, 1999, s. 29-35. THIEL, Gisela, THOME, Gisela. Beobachtungen zur Terminologisierung (Deutsch - Englisch - Französisch) an wissenschaftlichen Aufsätzen im medizinischnaturwissenschaftlichen Themenbereich. Fachsprache, 1996, č. 1-2, s. 27-35. VAJIČKOVÁ, Mária. K niektorým znakom lexikálnej roviny právnych textov na pozadí nemčiny a slovenčiny. In Odborná komunikácia v zjednotenej Európe. Banská Bystrica, s. 110-113. ISBN 80-8055-693-8. VAJIČKOVÁ, Mária. Phraseologische Varianten, Aktuali- sierungen und Modifikationen in der deutschen Gegenwartssprache unter fremdsprachendidaktischen Aspekten. LernSprache Deutsch, 1998, č. 1-2, s. 1-20. WIESE, Ingrid. Fachsprache der Medizin. Leipzig, 1984.
|
